Tvrdý trest za jedno hlúpe zakopnutie

„Domáci si zaslúžili za mizerný výkon tvrdší trest, no aby ešte neľutovali...“

Touto vetou sme pred vyše dvoma týždňami ukončili referát zo zápasu 3. kola skupinovej časti extraligy hádzanárov ŠKP Bratislava – Hlohovec, v ktorom domáci stratili šokujúcou remízou 25:25 bod. V tú chvíľu bolo jasné, že na to, aby postúpili do nadstavbovej časti medzi šesť najlepších a vyhli sa tak boju o záchranu, musia v troch zvyšných dueloch získať aspoň bod. V Košiciach ale prehrali 28:34, doma s Prešovom taktiež 28:34 a v Hlohovci v sobotu v rozhodujúcom stretnutí 23:26, keď herne i morálne úplne zlyhali.

Stalo sa teda, čo sme tušili...

Mužstvo, ktoré bolo príjemným prekvapením základnej časti - v nej na domácej pôde aj bez dvoch kľúčových hráčov z predchádzajúcej sezóny (Tarhai, Mikéci) zdolalo všetkých súperov a so 16 bodmi skončilo v tabuľke na 4. mieste – teda tvrdo doplatilo na jediný spackaný zápas. Bratislavčania by mohli váľať vinu na hlúpy hrací systém súťaže, ktorý si kluby vymysleli i schválili samy. V rozhodujúcej chvíli ich totiž vďaka lepším vzájomným zápasom preskočil na poslednú chvíľku Hlohovec, ktorý v základnej časti získal až o 12 bodov menej...

Na druhej strane všetkým bolo predom jasné, že do druhej časti extraligy vstúpia jej účastníci len s bonifikačnými bodmi a mali sa podľa toho zariadiť. Po dvojmesačnej prestávke síce zverenci trénera Štefana Katušáka zdolali v semifinále Slovenského pohára majstrovskú Považskú Bystricu a vo finále podali v Prešove proti tamojšiemu favorizovanému Tatranu napriek tesnej prehre (28:31) veľmi dobrý výkon, no v lige viac už nechytili herný rytmus a ani potrebnú iskru. Spomínaná domáca remíza s Hlohovcom, ktorý zjavne podcenili, bola pre nich tvrdou ranou. Už sa z nej viac nespamätali.

Tím, v kádri ktorého sú nielen dvaja seniorskí reprezentanti (Dudáš, Volentics), ale aj viacerí juniorskí, a s ktorým sa rátalo v boji o medaily, si bude napokon ratovať extraligovú kožu. Nepochybne aj preto, že na kľúčových postoch „ostrých“ spojok nedokázalo nahradiť už spomínaných Tarhaia a Mikéciho, ktorí nastrieľali vo vlaňajšom ročníku dovedna 360 gólov. Hrať na nich dlhodobo s útlymi a nevysokými krídelníkmi Piteľkom a Feketem nestačí ani na slabú slovenskú extraligu.

Tréneri ŠKP to majú v posledných rokoch ťažké. Toho, kto len o trochu výkonnostne vyčnieva nad spoluhráčmi, okamžite vytiahne konkurencia. Hoci táto sezóna ešte len speje k svojmu vrcholu, už sa hovorí o odchode pivota Dudáša do Prešova. Leto čo leto preto formujú viac-menej iný tím. Niekedy to vyjde, inokedy nie. Vlani hrali Bratislavčania s Košicami neúspešne o bronz, prehrali 2:3 na zápasy, teraz spadli o tri priečky nižšie. Je to ich neúspech, história si v pamäti uchová len umiestnenie a nie to, že za ním je len jedno hlúpe zakopnutie...

ZDENO SIMONIDES

 

Pomsta je sladká...

V závere sezóny 2003/04 bojovali v skupine o 5. až 8. miesto o záchranu v najvyššej súťaži hádzanárov štyri mužstvá – ŠKP Bratislava, Trnava, Sečovce a Hlohovec. Pred posledným 6. kolom boli „namočení“ už len štvorbodoví Sečovčania, ktorí hostili ŠKP, a Hlohovčania, na ktorých čakal zápas v Trnave. Tí druhí boli v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii, veď z predchádzajúcich sedemnástich zápasov na pôde súperov nezískali v role nováčika ani bod. No stal sa malý zázrak, Trnavčania „pichli“ susedom, nechali ich vyhrať 27:25, takže Hlohovčania čakali, ako sa v Sečovciach zachová bratislavský ŠKP, mužstvo, ktoré dovtedy v tejto skupine neprehralo ani raz. Piteľka síce 30 sekúnd pred koncom vyrovnal na 27:27, ale Dobrovodský vzápätí z protiútoku strelil víťazný gól domácich a zostupujúcemu Hlohovcu, ktorý mal so Sečovcami iba o jediný gólik horšiu vzájomnú bilanciu, zostali len oči pre plač... Po troch rokoch sa mu naskytla možnosť vyrovnať si s ŠKP tento „dlh“, nuž nečudo, že po sobotňajšom víťazstve 26:23 skákali jeho hráči od radosti. Pomsta býva sladká...